Fenomenálny zjazdár sa finálovým obrákom v Schladmingu 2012 rozlúčil s aktívnym závodením a vo veku 37 rokov zavesil lyže na klinec. Pre svoju poslednú "ostrú" jazdu použil historické lyže a vyparádil sa do historického šatu švajčiarskych horalov, svojich predkov. Milá show bola originálnou bodkou za šestnásť ročným pôsobením v najvyššej lyžiarskej spoločnosti.
Didier Cuche získal výnimočnú pozíciu v spoločenstve pretekárov svetového pohára, za posledné roky mu patril prirodzený rešpekt preto pôsobil ako akceptovaný hovorca športovcov pri sporoch s organizáciou FIS, často aj za osobné postihy, jeho sympatie tým ešte viac rástli. Obľúbenosť u reprezentačných kolegov prerástla za hranice švajčiarskeho tímu, Cuche je miláčikom publika, žien všade kde sa objaví jeho excelentné lyžovanie.
Tento húževnatý ( 90 kg, 175 cm ) sympaťák sa narodil v malej dedinke Le Pâquier 16. 08. 1974 neďaleko známeho skiregionu Gstaad. Ešte bližšie to mal na strmé svahy lyžiarskeho strediska Gruyere - Moléson, kde sa učil lyžovať s dvoma bratmi. Fanúšik rýchlych áut a golfu sa vypracoval aj na znalca lyží. Jeho profesionálny prístup k mladším kolegom pomohol mnohým rýchlostným lyžiarom a lyžiarkam helvétskeho kríža zlepšiť sa, alebo prebojovať do pretekárskej špičky. Mladá nastupujúca generácia Beat Feuz, Carlo Janka, Lara Gutt, Dettling Andrea, Nadja Kamer, ale aj tímový rovesníci a mladší tímoví kolegovia Dominique Gisin, Fabiene Sutter, Martina Schild, Nadia Styger, Fraenzi Aufdenblatten, Didier Defago, Tobias Gruenenfelder, Ambrosi Hoffmann, Daniel Albrecht, Silvan Zurbriggen, Patrick Kueng atd. za mnohé vďačia práve svojmu neoficiálnemu kapitánovi Didierovi. Cuche si za miesto ukončenia svojej úspešnej kariéry vybral Schladming, lyžiarske stredisko veľkého významu.
Povestný výkop lyže po víťaznom dojazde do cieľa
Didier Cuche urobil svoj povestný výkop lyže nespočetne krát. Každá vydarená jazda v jeho podaní bola v cieli ukončená akýmsi vrtulníkom, na ktorý vždy diváci aj kameramani čakali. Posledný deň pretekárskej kariéry Didiera Cuchea bol týmto výkopom priam zaplavený, väčšina pretekárov v cieli dávala takýmto pokusom o napodobenie Didiera najavo svoj rešpekt tomuto odchádzajúcemu veteránovi. Druhý deň po oficiálnom ukončení kariéry bol už oslovovaný titulom "lyžiarska legenda" Didier Cuche, tak ho uviedol moderátor pri odovzdávaní cien ženám za obrák pri záverečnom vyhlásení výsledkov v Schladmingu. Aj medzi lyžiarkami sa našli také, ktoré vzdali hold Didierovi povestným výkopom lyže.
Vo sveťáku debutoval Cuche ako deväťnásťročný v januári 1993 a skončil na 57. mieste v zjazde v talianskom stredisku Bormio. Prvé umiestnenie v tridsiatke najlepších získal až v roku 1995, keď skončil 21. v zjazde vo Val Gardene. Prvé víťazstvo za zjazd sa dostavilo 23.1.1998 v rakúskom prestížnom stredisku Kitzbühel. Na najvyššom stupienku pódia stál 21 krát, celkom na pódiu 67x. Najobľúbenejším strediskom je Kitzbühel, kde zvíťazil posledné tri roky ( celkom 5xDH + 1xSG ), nasleduje najdlhší domáci zjazd v stredisku Wengen, kde sa mu vyhrať nikdy nepodarilo a tretím najobľúbenejším je Adelbodenský obrovský slalom. Zo štyroch olympiád v Nagano (1998), Salt Lake City (2002), Sestriere (2006) a Vancouver (2010) získal iba jedinú medailu - striebro zo super-G na ZOH Nagano. Štartoval na šiestich majstrovstvách sveta, kde získal štyri madaily, ale len jediný titul majter sveta v super-G z Val d´Isere 2009.
Úctyhodná štatistika tohto lyžiara ďalej uvádza, že Didier Cuche sa objavil na štarte v pretekoch svetového pohára v lyžovaní celkom 372 krát z toho 317 krát sa umiestnil na bodovanom mieste v prvej tridsiatke, 196 krát do desiateho miesta, 67 krát na stupňoch pre víťazov a 21 krát zvíťazil. Získal 4 glóbusy za zjazd ( 2011, 2010, 2008, 2007 ), 1 glóbus za super-G ( 2011 ), 1 glóbus za obrák ( 2009 ). Nikdy v kariére sa mu nepodarilo získať veľký glóbus ( päť krát skončil 3. a jeden krát 2. za Kosteličom v roku 2011 ). Najväčšími súpermi boli zjazdári Kroel, Walchhofer, Defago, Svindal, Miller, Buechel, Hermann Maier, Eberharter, Ghedina, Kjus a ďalší. Smerom do minulosti sa nachádzajú naozaj veľké mená, v ktorých tieni Didier niekoľko rokov čakal na svoju príležitosť. Dočkal sa a najlepšie výsledky dosahoval už v pokročilom lyžiarskom veku.
Didieho srdcovky Kitzbühel - Wengen - Adelboden
V súvislosti s vekom a zlepšujúcimi sa výsledkami sa Didierovi podarilo aj niekoľko unikátnych rekordov. Obľúbený Kitzbühel bol pri zrode jeho prvého víťazstva a zjazd v Kitzbühel vyhral aj v poslednom ročníku svojej kariéry. Víťazstvo na najťažšej zjazdovke seriálu SP Hahnenkamme značí zápis mena Didier Cuche do zoznamu najstarších víťazov v zjazdoch SP na prvú priečku. Didier sa stal najstarším víťazom v SP už vlani, tento rok svoj rekord ešte vylepšil (37,5 ročný víťaz).
Niet divu, že sa Didierove sympatie vzťahujú ku Kitzbühelu, tohtoročné víťazstvo znamenalo ešte ďalší úspech z oblasti rekordov. Doposiaľ existovali dvaja zjazdári, ktorým sa podarilo najťažšiu zjazdovku v Kitzbüheli zdolať 4 krát. Prvým bol Karl Schranz (1966,1969,2x1972), druhým bol Franz Klammer (1975,1976,1977,1984). K nim vlani pribudol tretí rekordér so štyrmi víťazstvami v zjazde Didier Cuche ( 1998, 2008, 2010, 2011 ). Zaujímavé je, že medzi jeho prvým a druhým víťazstvom ubehlo 10 rokov. Tie ďalšie sa už sypali ako na bežiacom páse. Štvrté víťazstvo zároveň znamenalo aj spomínaný vekový rekord. Tento rok 21.1.2012 Didier pridal piate víťazstvo a získal absolútne prvenstvo. Je najúspešnejší zjazdár v Kitzbüheli s piatimi víťazstvami. Možno by chcel niekto polemizovať o korektnosti posledného zjazdu, ktorého štart bol znížený a trať tým skrátená takmer o tretinu kôli zlému počasiu. Body boli udelené, výsledky sú platné.
Lyžiarske stredisko Wengen a zjazdovka Lauberhorn je švajčiarskou variantou Kitzbühelu, jasne že originál ktorého špecialitkou je skok Hundschopf a dĺžka 4.430m najdlhší a najstarší zjazd SP. Didier stál na jeho štarte 13x, ale nikdy sa mu toto prestížne domáce podujatie nepodarilo vyhrať. Tri krát bol blízko, ale vždy skončil iba druhý, 2x ho o víťazstvo pripravil Bode Miller (2007, 2008), jeden krát Klaus Kroell (2011). Na Klausa Kroella musí mať Didier ťažké srdce, ich časový rozdiel v cieli bol len 14 stotín sekundy. Didierova jazda bola maximálne sústredená, chcel ako nikdy pred tým zvíťaziť. Sám si uvedomoval, že jeho kariéra sa blíži ku koncu a na zisk trumfu z Wengenu už veľa ďalších príležitostí nebude.
Ani najlepšie lyže nepomôžu k víťazstvu vo Wengene
Cuche štartoval s najvyšším číslom v nasadenej skupine (21). Dvadsať jednička znamenala asi pol hodinový posun štartu za Kroellovým štartovým číslom 12. Didier často kritizoval vysoké čísla nasadených zjazdárov čo sa práve maximálne vypomstilo. Zjazdovka na slnku pri teplotách nad nulou dokáže v priebehu 1/2 až 1 hod. (čo je rozpätie štartu favorizovanej dvadsiatky) natoľko zmäknúť, že handicap štartujúceho s číslom 20 oproti číslu jeden je príliš významný a ovplyvní čas jazdca. Druhým významným problémom pri zjazde vo Wengene bývajú chyby. Lauberhorn netoleruje nikomu žiadne chyby. Tento pretek ( Wengen 2011) bol učebnicovým príkladom ako ani najlepší zjazdár na štarte nevyhrá: malá chybička + vysoké štartové číslo = istý neúspech. Chybu totiž niet kde naprávať. Na najdlšej zjazdovke v SP takmer nikto nedokáže zajazdiť úplne bez chyby, ale vždy sa nájde niekto, kto urobí minimum, alebo zanedbateľnú chybičku a ten víťazí. Bode Miller, ktorý vo Wengene dva krát v zjazde zvíťazil tvrdí, že na víťazstvo vo Wengene je potrebná bezchybná jazda, ináč ani najlepšie lyže jazdcovi nepomôžu k víťazstvu vo Wengene. Len bezchybné lyžovanie.
Po vrchnom miernom úseku a skoku Hundschopf strácal Cuche iba 0,1s. Perfektne prešiel esíčko Kernen-s (nájazd 106,7 výjazd 78,3 km/h) s následným zrýchlením na 117,1 km/h za tunelom, čo bola maximálna rýchlosť spomedzi všetkých pretekárov v tomto úseku, ale tu prišiel malý zádrhel vybočenie pravej lyže, kôli ktorému musel vyrovnávať balans. Táto chybička sa premietla do dvoch ďalších medzičasov +0,36s a za Hannegg Schuss, kde dosiahol opäť najvyššiu rýchlosť 147,7 km/h strácal 0,73s. Posledný medzičas pred cieľom bol o niečo lepší +0,56s, záverečná esíčková pasáž, kde majú všetci pretekári plné zuby zjazdovky a horia im nohy, mal Didier Cuce asi najviac síl a koncentrácie, pretože v cieli stiahol na rozdiel 0,14s čo predstavuje vzdialenosť 4 metrov.
Posledný Cucheov zjazd vo Wengene 2012 tiež nedopadol dobre. Jeho rozhodnutie skoncovať so závodením bolo už definitívne. Viacerí ľudia z jeho okolia ho žiadali pokračovať v závodení, ale Didier argumentoval aj vážnymi dôvodmi fyzického preťaženia, ktoré mu spôsobuje vrcholové lyžovanie, vrátane bolestivých stavov po závodoch. Prichádzajúca staroba, telo prestáva znášať námahu. Motivácia vyhrať Wengen 2012 bola obrovská, pravdepodobne sa zmenila na nervozitu a priniesla nevydarenú jazdu a výsledné 15. miesto, ktoré ako sa neskôr ukázalo, je jeho najhorším v zjazdoch poslednej sezóny. Symbolickým sa dá vnímať víťazstvo mladého nástupcu švajčiarskej zjazdárskej školy, ktorým je Beat Feuz. Wengen Didierovi odolal, jeho nástupcu pustil !
Švajčiarske stredisko Adelboden a zjazdovka Chuenisbärgli je Cucheho obľúbeným z jednoduchého dôvodu. Je to obľúbené stredisko svetového pohára všeobecne. Strmá zjazdovka patrí k najprestížnejším v obrákových závodoch i slalomoch pre jej záverečný strmý úsek. Cieľový padák zvažujúci sa do cieľovej rovinky s tisíckami diváckych sedadiel na tribúnach vyvoláva neopakovateľnú atmosféru a náročnosť pri závodoch svetového pohára v mužskom lyžovaní. Didier Cuche v minulosti dopĺňal dve rýchlostné disciplíny aj štartovaním v obrovskom slalome. Dokonca v tejto disciplíne zaznamenal aj niekoľko úspechov, ktoré stoja za zmienku. Rozhodne by sa patrilo spomenúť jeho prvé víťazstvo v obráku 5.1.2002 práve na zjazdovke Chuenisbärgli. Po takejto udalosti si väčšinou každý závodník vytvára pozitívny vzťah k stredisku. Obrovský slalom priniesol Didierovi dvanásť pódiových umiestnení (3x 1. Adelboden, Sestriere, Sölden, 5x 2., 4x 3. miesto). Adelboden je pre fanúšikov aj závodníkov švajčiarska slalomová špecialitka.
Lyžiarska legenda Didier Cuche
Málo komu sa podarí odchod zo zjazdovky rovno medzi lyžiarske legendy. Sympatický moderátor finálového podujatia v Schladmingu nazval Didiera lyžiarskou legendou, len niekoľko hodín po jeho poslednej závodníckej jazde. Hneď ako ukončil lyžovanie a stal sa lyžiarska legenda, porozdával ceny víťazkám v ženskom lyžovaní. Čo dodať na záver veľkého lyžiara a začiatok veľkej legendy ? Snáď iba poďakovanie za množstvo nádherných športových vystúpení, milé showmenstvo ako aj sympatické pôsobenie a vystupovanie vo svete vrcholového lyžovania. Možno budeme vidieť ďalšie pôsobenie tohto majstra s citom pre sklz lyže ako trenéra, možno ako znalca na lyže. Možno ho nahovárači a ich finančné návnady ešte postavia na štart zjazdu, alebo naozaj zavesil lyže na klinec a vráti sa za mäsiarsky pult ? Každopádne vďaka za nádherné lyžovanie a do budúcna všetko dobré Didier !
• domov na blog: lyžovanie, lyže •
Heslá článku:
lyžovanie, Didier Cuche zavesil lyže na klinec, fenomenálny zjazdár, znalec lyží, lyžiarska legenda, výkop lyže, víťazstvo za zjazd, víťazstvo v zjazde, majter sveta v super-G z Val d´Isere, 4 glóbusy za zjazd, glóbus za super-G, obrovský slalom, obrák, Kitzbühel Wengen Adelboden, najúspešnejší zjazdár v Kitzbüheli s piatimi víťazstvami, ski lyžiarske stredisko Wengen a zjazdovka Lauberhorn, skok Hundschopf, dĺžka 4.430m najdlhší a najstarší zjazd, ani najlepšie lyže nepomôžu k víťazstvu vo Wengene, posledný zjazd, Beat Feuz, Wengen Didierovi odolal, Švajčiarske stredisko Adelboden a zjazdovka Chuenisbärgli, lyžiarska legenda Didier Cuche, majster s citom pre sklz lyže, záver kariéry Schladming lyžiarske stredisko
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára